DENNÝ PROROK


2. The Gift Of A Friend

10. srpna 2010 v 17:29 | Sonny |  Lost In Time
hermione alone avatar

 No jo, konečne je to tu :D
2. kapitola z mojej kapitolovky Lost In Time... ja viem že to tu nikto nekomentuje, nikto si to zrejme nečíta, ale budem si to sem dávať kôli tomu že tú ppoviedku píšem a nechcem ju mať v počítači v nejakom stratenom priečinku...

Ale teraz vážne, bola by som vám veľmi vďačná, kebyže do komentárov napíšete že ste to čítali, aby som vedela že tu aspoň niekto bol a našiel si čas na skuknutie môjho diela... :) vďaka :D a teraz na poviedku :) Cč... :)                            Sonny :)




Song - Demi Lovato - The Gift Of A Friend

2. kapitola the gift of a friend made by Sonny http://hp-magic-crew.blog.cz
(Dar Priatela)

Sometimes you think You'll be find by yourself
Cause a dream is a wish you make all alone
(Niekedy si myslíš že nájdeš sám seba
pretože sen je priane ktoré si si vytvoril sám)


"Hej, počkaj! Neviem tak rýchlo chodiť!"pripomínala Riddlovi. Ten, aj keď to počul, sa tváril že nič nepovedala a pokračoval ďalej bez toho aby čokoľvek povedal alebo urobil. To už začínalo Hermionu vytáčať. Nechápem prečo je taký... Keď Riddle konečne zastal, aby prešiel do slizolinskej miestnosti, tak ju, aj keď dosť neochotne, počkal a až potom povedal heslo a vošiel dnu. Zmätená Hermiona za ním.

It's easy to feel, like you don't need help
but it's harder to walk on your own.
(Je ľahké cítiť sa akože nepotrebuješ pomoc,
ale je ťažsie ísť sám po sovjich)


Riddle na ňu pozrel a ukázal na schody. "Tam máš izbu." a pobral a preč. Hermiona sa teda vydala cestou slizolinskou klubovňou pričom všetci sa na ňu pozerali. Nevšímala si ich. Keď vyšla po schodoch a vošla do izby, kde bolo vpredu jej meno. Izbu mala s nejakou Lilly Burnsovou. Dúfala, že to dievča nebude ako všetky slizolinčanky. Lilly sedela vnútri v izbe a čítala nejakú knihu, čo Hermionu potešilo, pretože aj ona rada čítala. Lilly zdvihla zrak od knihy a pozrela na ňu. "Hm, ty musíš byť tá nová, Hermiona, že?" povedala s úsmevom. "Áno, to som ja." "Kľudne sa vybaľ, nebudem ťa zdržovať."



"Takže, z kade si prišla?" spýtala sa Hermiony nedočkavo Lilly. "Z...Beauxbatonsu."
"Wow, tam muselo byť pekne. A prečo si z tade odišla sem?" Lilly bola prehnane zvedavá, stále sa vypytovala. "No...lebo...sme sa presťahovali. Otec si tu blízko našiel robotu."
odpovedala Hermiona a pozrela sa na svoju spolubývajúcu. "Nejdeme na večeru? Som dosť hladná." a ako na dôkaz jej práve vtedy srašne zaškvŕkalo v bruchu. "Jasné," povedala Lilly a vyšli z izby.


Niečo v Hermione jej prikazovalo, aby sa cestou do veľkej siene poobzerala a aby našla jedného človeka. Netušila prečo, ale musela ho nájsť. Nedávalo jej to zmysel, prečo by sa oneho mala zaujímať? Ale aj tak nebola spokojná až kým ho neuvidela sedieť pris stole a večerať. Už sama sebe začínala liezť na nervy, prečo stále chcela naňho pozerať, keď si dala príkaz, že už sa tam znovu nepozrie. Ale to jej aj tak nevydržalo. V momente, keď to už nezvládla,  sa pozrela jeho smerom, a aké bolo jej prekvapenie, keď sa jeho čierne oči pozerali priamo na ňu. Začervenala sa a rýchlo sa obrátila. Nevyzeral nejako smutne? A prečo mám túžbu sa na neho stále pozerať? Do Merlina, som nemožná!

Someone who knows when you're lost and you're scared
There thru the highs ane the lows
Someone you can count on, someone to cares
Besides you where ever you go
(Niekto kto vie keď si stratený a vydesený,
pomocou maxima  a minima,
NIekto na koho sa môžeš spolahnúť, niekto kto sa zaujíma,
Je pri tebe kamkoľvek ideš)


Už to nezvládol a vstal, ponáhlajúc sa, aby bol čo najskôr von z Veľkej siene. Prečo sa zrazu takto rozčúlil? A prečo, keď sa naňho ona pozrela, sa cítil taký...nesvoj a nervózny. To je predsa hlúpe, je to len stupídne dievča a on, Temný pán, ako sa sám nazýval, sa takými vecami nezaoberal. Myšlienku o nej vypustil z hlavy a pobral sa svojou cestou. Ale stále nemohol z hlavy vytriasť obraz jej očí, tých najkrásnejších čokoládových očí ktoré kedy videl... Pri Merlinovi čo je to so mnou? 'Páčia sa ti jej oči, to je s tebou.' ozval sa jeho vnútorný hlas.
Pýtal som sa niečo teba? Nie. A ja čokoládu rád nemám! Už bol na seba fakt nasratý.
Medzitým Hermiona dojedla a išla do riaditelovej pracovne, aby si vypýtala rozvrh a knihy.

You'll change inside, when you realize
the world comes to life, and everythings allright
(Zmeníš sa vnútri, a keď to urobíš,
svet ožije a všetko je v poriadku)

"Vstúpte." Hermiona otvorila dvere a hneď išla k riaditelovi. "Slečna Grangerová, mám pre vás tie knihy. A rozvrh. A mám vám oznámiť, že váš prívesok sa bezpečne dostal do rúk profesionálneho oprávára čarodejných predmetov a že by mal byť za také dva mesiace v poriadku." Hermiona si vzala knihy. Pozrela na rozvrh, chcela vedieť, aké má zajtra hodiny. Prvé dve hodiny - elixíry. So Slughornom. To bude hračka. A potom Čarovanie. Aj to by mohlo byť fajn. A ostatné lahké predmety. Poďakovala a pobrala sa do klubovne. Keď vošla, hneď si ho všimla, ako sedí v kresle a číta nejakú knihu. Takže číta... Hermiona sa v duchu usmiala. A hneď si za to aj vynadala a vďaka tomu sa ozval jej vnútorny hlas. 'Priznaj si to.'
Čo?
'Že sa ti páči.'
Čo? ON? Zabil Harryho rodičov a...a príliš ve%la nevynných ľudí! Je to vrah! Nepáči sa mi, nenávidím ho!
'Ale teraz ešte nemá vytvorené všetky horcruxy, je mladý a skoro nevynný.'
To je mi jedno, nemám ho rada!
'Ale aj tak si myslíš že má pekné oči.'
Nebudem na teba už reagovať.
Hermiona sa, rozzúrená sama na seba, zvalila na posteľ a premýšlala. Naozaj bol mladý a pekný, to musela uznať. A možno, možno, bol ešte takmer nevinný. Chcela sa ešte porozprávať s Lilly, ale po pár minútach zaspala, a prebudila sa až na svitaní. Mala zlý sen. V tom sne sa nemohla dostať z tohto času, zostala tu uveznená navždy a nikto si ju nevšímal, aj keď kričala a všetci sa na nej smiali. Vrátane jeho. Hermiona, pre Merlina, prestaň na neho myslieť! napomenula sama seba.

And when the hope, crushes down
Shattering, to the ground
You, You feel all alone
When you don't know which way to go
And theres no such leading you on
You're not alone...
(A keď nádej klesne dole a doktne sa zeme
Ty sa cítiš sám
Keď nevieš ktorou cestou máš ísť
a nemá ťa kto viesť, ale je tu priateľ
Niesi sám...)


Počkala kým sa zobudí Lilly a povedala jej čo ju trápi. "No, Herm, asi sa ti fakt páči." Hermiona bola celá zmätená, toto sa nikdy nemalo stať. "Toto sa fakt stať nemalo." Lilly ju chcela utešiť. "Neboj, skús ho osloviť, nejak sa s ním začni baviť. A, niesi jediná ktorej sa páči Riddle. Je fakt taký... tajomný. Ale nikdy som pri ňom nevidela žiadne dievča." Hermiona sa skoro usmiala, pretože vedela, čo bued Riddle zač. "Hej, máš pravdu, ale teraz to nechám tak, poďme na raňajky." Hermiona si so sebou zobrala aj batoh a knihy, aby sa potom už nemusela bracať späť na izbu. Bola milo prekvapená, keď zistila, že Lilly má tie isté hodiny ako ona. "Môžem sedeť s tebou?" spýtala sa jej Hermiona na raňajkách, keď si pochutnávali na toastoch. "No... asi nie, lebo Slughorn nás rozdelil, že každý sedíme s niekým z inej fakulty, ale myslím že je tam jedno volné miesto..." a usmiala sa. Hermiona a Lilly sa vybrali ku žalárom, kde počkali s ostatnými študentmi, kým nepríde Slughorn a nepustí ich dnu. keď s všetci začali usádzať, prišla k profesorovi a povedala mu. "Pane, ja som tu nová a neviem kde mám sedieť." Slughorn sa na ňu usmial. "Malo by byť jedno voľné miesto. Tom, presuňte sa na jednu stranu, tuto slečna Grangerová bude odteraz sedieť s vami." Hermione sa mierne zatočila hlava. To myslí vážne? S ním nemôžem sedieť! Tom sa zaoberal podobnými myšlienkami. Nie, nie, nie! Nemôže tu sedieť! Nie!


You'll change inside, when you realize
the world comes to life, and everythings allright
(Zmeníš sa vnútri, a keď to urobíš,
svet ožije a všetko je v poriadku)

From beginning to end When you have a friend
By your side, that helps you to find
The beauty of all When you'll open your heart and believe in
The gift of a friend
(Od začiatku do konca, keď máš priatela po boku,
to ti pomôže nájsť krásu všetkého
Keď otvoríš svoje srdce a uveríš
v dar priateľa.)


"Ahoj." pozdravila sa mu, keď si sadala na stoličku a zokladala kotlík. Kývol hlavou, akože ju odzdravil a viac sa venoval učebnici. Slughorn začal rozprávať. "Takže, vzhladom na to, že minulú hodinu ste všetci boli leniví a nikto nič nerobil, teraz cez celé tieto dve hodiny budete robiť elixír živých mŕtvych. A na domácu úlohu vám dám... veritaserum. A budete ho pripravovať vo dvojiciach tak ako sedíte. A teraz sa pustite do živých mŕtvych!" dokončil a sadol si za stôl. Hermiona otvorila knihu na strane kde bol ten elixír, prezrela prísady a išla ich zobrať do skrine, s ňou polovica triedy. Cestou sa pozrela na Lilly a tá sa ňu usmievala a ukazovala zdvihnuté palce. Hermiona pretočila očami, a keď prišla k lavici, všimla si, že Tomov kotlík bol teraz medzi ich stoličkami a on pod ním zapaloval oheň. Položila všetky prísady na stôl a začala ich krájať podľa postupu. Keď si všimol, s akou zručnosťou to krája, a hlavne mu neuniklo že sa veľmi ponáhla, zašklabil sa a posmešne povedal."Aby si si neodrezala prsty, spomaľ trochu." Ani len naňho nepozrela. Nenechá sa vyviesť z miery.Celé dve hodiny pracovali v úplnom tichu, ani jeden z nich nič nepovedal, a pri tom presne vedeli čo a ako, a výborne sa dopĺňali. Všetko bolo fajn, až kým Hermiona nezačala miešať, a on jej z ničoho nič chytil ruku na zápestí aby jej zabránil ďalej miešať. "Čo...?" "Len sedem, nie osem miešaní." a hneď jej ruku pustil. Hermiona v mieste, kde sa jej dotkol, cítila nenormálnu horúčavu. Jeho tiež na dlani pálilo. Do konca hodiny už nič nepovedali.

Keď hodina skončila, dal jej pergamen na lavicu a bleskovo odišiel. Hermiona ho otvorila a čítala: Buď dnes po večeri v učebni na transfiguráciu na štvrrtom poschodí, budeme pripravovať Veritaserum. T.R. Strčila ten papier do tašky a išla na hodinu čarovania.

Cestou do nej niekto strčil. Podlý, slizolinský, bezcitný...Abraxas Malfoy. "Pozeraj sa kade chodíš, humusáčka, nie každý sa môže ovládnuť, aby ťa hneď nezčaroval, keď sa o neho obtrie tvoje špinavé humusácke telo." zlomyselne sa usmial a sledoval Hermionin výraz. "Čo maličká? Na čo tak pozeráš?" Mám ti tie tvoje oči vytrhnúť?"
Hermiona sa nezmohla na slovo. Nohy jej úplne prirástli k zemi a ona nevedela, ako ich má prinútiť chodiť. "Varujem ťa, humusáčka. Nesnaž sa nám pliesť do cesty." A s týmito slovami zmizol za rohom aj so svojou bandou.

_____________________________________________________________

ták to by bolo všetko na dnes z tejto poviedky...
komentáre fakt potešia...
A mám otázku...viem že je tu len 2. kapitola, ale stále sa neviem rozhodnúť,
či mám dať Happy End alebo Bad End :D tak mi poraďte :)

Vaša Sonny :)
 


Komentáře

1 pixee pixee | Web | 10. srpna 2010 v 17:40 | Reagovat

wow :) zajímavý příběh :))

2 LuWsS** LuWsS** | Web | 10. srpna 2010 v 17:42 | Reagovat

práve jsem ti zvysila navstevnost!! ZVYSIS i ty mne staci ak jse podivas ku mne na blog a kdyz budes ochotná napis i komentář P.S.:ak ti táto reklama vadi smas ju a ignoruj pa :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama